Komunálne voľby v Žiline, Časť 1.; Volebný program

Autor: Vladimír Krčmárik | 17.12.2014 o 21:11 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  220x

V novembrových komunálnych voľbách som sa rozhodol kandidovať na poslanca MZ v Žiline. Moje očakávania neboli veľké a neúspešný výsledok v mojej premiére bol viac-menej očakávaný. Načerpal som však množstvo hodnotných skúsenosti, postrehov, zážitkov a myšlienok, ktoré by som sa rád zdieľal v podobe série niekoľkých príspevkov na tomto blogu.  

Vytvoriť určitý volebný program nie je pre také mesto akým je Žilina až také zložité a problematické. Stačí, ak zoberiete takmer ľubovoľný volebný program spred štyroch rokov od niektorej z väčších strán, koalícií alebo zoskupení a mierne ho recyklujete podľa aktuálnych nálad občanov. Viac menej zistíte, že väčšina sľubov nebola naplnená a jednotlivé body sa opakujú vo všetkých volebných programoch a vo všetkých volebných obdobiach. Všetci predsa vieme, čo je dobré pre naše mesto a aké problémy nás každodenne trápia. Chceme lepšiu dopravnú infraštruktúru, viac parkovacích plôch, viac upravenej zelene, viac športovísk, dostupnejšie nájomné byty, kvalitnejšie základné školy, viac miest v materských škôlkach a ďalšie veci, ktoré by vedel každý z nás doplniť. Je dobré, aby bol program cielený pre celú širokú štruktúru voličov. Niektorí však cítime, že reálnosť takmer všetkých volebných programov lieta niekde v oblakoch, reálnosť naplniť  všetky body programu v zväčša všeobecnom znení, v akom boli prezentované. Hlavne v Žiline, ktorá má množstvo problémov, ktoré sú zapríčinené nešťastnými rozhodnutiami z minulosti a riešenie mnohých problémov je v nedohľadne vďaka patovým situáciám, nehovoriac o dlhovej záťaži. Na druhej strane nemôžete určitú oblasť nezahrnúť do programu, pretože ostatní kandidáti to sľúbia a predsa máte úprimnú snahu sa venovať všetkým oblastiam. Tiež vyhlasovať, že vlastne až tak moc sa nič nezmení, pretože 4 roky sú krátka doba a limituje vás množstvo iných vecí, a preto váš cieľ je postaviť dobrý základ pre budúcnosť... to nie je najrozumnejšie, s tým asi nevyhráte nič. Reálny stav predsa väčšinu nezaujíma a vidina utopistických zajtrajškov je príliš lákavá.
Ak postavíte program reálne, to znamená minimalisticky, riskujete, že konkurencia v štýle „nikto Vám nemôže dať toľko, koľko Vám my môžeme sľúbiť“, sľúbi viac a stratíte hlasy od ľudí, ktorí sa volebným programom pri rozhodovaní nezaoberajú, počúvajú na krátkodobé ciele alebo nemajú chuť či schopnosť reálne posúdiť jednotlivé sľuby. Ľudia často krát aj podľa mojej skúsenosti z osobných rozhovorov nedokážu ani rozlíšiť jednotlivé kompetencie - kde končia a začínajú kompetencie samosprávy. Pri rozhodovaní ťažiskovo prihliadajú na svoje dojmy, pocity a inštinkt.
Program, ktorý bude zachytávať všetky oblasti, ktorým sa chcete venovať, bude na druhej strane iritovať ľudí, ktorí sa dosť zamýšľajú nad každým bodom, majú prehľad alebo ľudí, ktorých už unavujú neustále nesplnené sľuby a berú volebný program ako záväzok a očakávajú jeho naplnenie. Prekvapilo ma, že napríklad vloženie konkrétnych merateľných záväzkov do volebného programu ľudí v istej miere rozhorčuje. Napríklad na sľub, že vybudujeme 2000 parkovacích miest, príde veľa rozhorčených reakcií a otázok. Kde to chcete stavať? Ako to chcete zaplatiť? Tieto otázky sú v poriadku, ale strácate istú výhodu oproti kandidátom, ktorí napíšu len - "postavíme parkoviská podzemné, nadzemné, veľkokapacitné, záchytné" alebo ešte lepšie napíšu - "rozprávali sme sa s Vami o probléme parkovania a chceme to riešiť". Žiadny záväzok, žiadne čísla, žiadne rozsiahle analýzy. Podľa mojej skúsenosti to vyvoláva menej negatívnych reakcií ako keď sľúbite X parkovacích miest, čo je jasný, i keď v menšej miere krátkozraký záväzok.
Programový „mačkopes“ (kombinácia dvoch prístupov opísaných vyššie) vyhral aj v Žiline (ak uvážime výsledky do MZ). Jednoducho štýl „alá“ Babiš, ktorý priniesol pánu Babišovi úspech v Českej republike. Jednoduché pozitívne heslá, ktoré sa k žiadnym konkrétnym číslam alebo krokom a už vôbec nie politickým ideológiám a líniám nezaväzujú, ale nepriamo spomenú všetky možné oblasti. Kľúčový je tiež dôraz na to, že nie ste ako politici resp. veľmi sa nepriznávať k materskej politickej strane, ktorá Vás de iure nominovala alebo priveľmi nespomínať vlastné kontakty a sympatie k jednotlivým členom politických strán. My nie sme oni a "Bude lepšie", "Pozrieme sa na to", "Chceme to riešiť", "Rozprávali sme sa s vami o tom". Najparadoxnejšie to vyznieva od ľudí, ktorí tými politikmi alebo medzi nimi boli dlhé roky. Dá sa to pochopiť, že existuje veľká otrávenosť ľudí z politických strán, z nenaplnených sľubov, či častých káuz. Potom nie je prekvapením, že práve takýto štýl programu môže zabrať.  Žilinský výsledok? 17 "nezávislých" zvolených kandidátov z 31. Obecne celorepublikovo sme zaznamenali nárast nezávislých, avšak to je téma na iný príspevok. Tiež treba pripomenúť, že volebný program sám o sebe nemá v komunálnej politike veľkú váhu (bohužiaľ) na rozhodovanie ľudí. Rozhodnutia voličov v samotnej kampani boli v rozhodujúcej miere založené hlavne na emocionálnych faktoroch na úrovni povrchových sympatií či antipatií.
Mne osobne chýbala vo všetkých programoch a celej kampani konkrétna vízia (i keď niektorí kandidáti či strany sa o to do istej ale malej miery snažili). Zrozumiteľne podaná vízia, kde chceme, aby Žilina bola za istý časový horizont (presahujúci volebné obdobie), ktoré priority sú kľúčové, čo ponúkame obyvateľom mesta a čo od nich očakávame, aké nástroje ponúkame ľuďom na ich sebarealizáciu, akým spôsobom ich začleníme do rozhodovania o živote mesta. Nie je ľahké vytvoriť takúto víziu a zrozumiteľne ju podať. Tiež je potrebné nadviazať na konkrétne druhotné problémy, objasniť ako spolu súvisia a ako jednotlivé riešenia na seba vplývajú. Napríklad sľub, že vytvoríme viac parkovísk alebo "budeme sa s vami o tom rozprávať a začneme to riešiť" je fajn, ale ja by som očakával viac - víziu dopravy v meste ako celku. Parkovanie áut súvisí aj s mestskou hromadnou dopravou, súvisí aj  s cyklotrasami, súvisí aj s problémom Žilinskej parkovacej spoločnosti, súvisí aj s problémom zelene, súvisí aj s budúcim rozvojom mesta, má dopad na rozpočet mesta. Niekde budeme musieť pridať parkovacie miesto na úkor zelene, niekde budeme musieť vytvoriť cyklotrasu na úkor parkovacieho miesta, niekde budeme musieť posilniť MHD na úkor iných výdavkov v rozpočte, niekde musíme zachovať zeleň za každú cenu. Absentoval mi celkový pohľad a vízia v predvolebných programoch, vôbec som také niečo nezachytil. Je vhodné vytvoriť takýto volebný program, program s reálnou víziou i za cenu, že je to časovo a odborne veľmi náročné, že vlastne možno ľudia na to nebudú reflektovať? Kto číta dlhé a zložité "kecy":)?

Ak by sa to podarilo a existoval by odborný volebný program s víziou, boli by sme my voliči schopní takýto program reflektovať? Dali by sme si my voliči prácu s objasnením a pochopením takejto vízie a následne s jej vyhodnotením?  Nedávali by sme radšej prednosť jednoduchým a jasným sľubom v rôznych variáciách, ktoré nám budú ponúkať marketingové agentúry financované stranami či kandidátmi a sú vytvorené na základe analýzy aktuálnych tematických trendov medzi obyvateľmi? Agentúry vystupujú ako hlavní tvorcovia volebných programov, pre ktoré je kandidát iba produkt, ktorý sa snažia predať prostredníctvom neobsažných „ťahov“. Sme schopní odpúšťať politikom neúmyselné prešľapy, ale zároveň efektívne rozoznať zlodejčiny v informačnom chaose, v ktorom žijeme? V súčasnosti sú víťazné volebné programy vytvárané účelovo a sú reflektované prieskumami verejnej mienky, sú obrazom toho, čo chceme počuť a čo na nás voličov zaberá.

Záverom jeden tip na volebný program. Novým zaujímavým trendom z prostredia komunálnej politiky v zahraničí sú recesistické alebo satirické volebné programy a zoskupenia. Svetovo najznámejší je prípad víťazstva Jóna Gnarra a jeho strany s názvom "Najlepšia strana" v komunálnych voľbách v Reykjavíku v roku 2010. Volebný program stojí za prečítanie, je to celkom zábava. Bezplatné uteráky pre každého, ľadový medveď v ZOO, či veta z programu - "Ak niekto tvrdí, že za nič nestojíme, tak ho ubezpečíme, že je blázon" alebo "Neprejaviť rešpekt k niekomu si dovolíme iba vtedy, keď hovoríme o ľuďoch a nie s nimi", či „Ak nás niekto pristihne pri klamstve, poprosíme ho o odpustenie a sľúbime, že už to nikdy neurobíme“, sú len malou ukážkou. A netreba chodiť ani ďaleko, v Brne uspelo tento rok recesistické zoskupenie "Žít Brno" s volebným heslo "Hůř už to nejde", ktoré začalo činnosť zosmiešňovaním často krát nemotorných vyjadrení a činov minulého brnenského primátora, ktorý musel po 8 rokoch uvoľniť svoju stoličku. Pri frustrácii, ktorú ľudia majú z tradičných strán a po tom ako ich omrzí značka nezávislý kandidát, to nemusí byť zlý nápad.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?