Náklady na projekt revitalizácie parku sú vyčíslené na čiastku 1,8 mil. €. Prevažnú časť nákladov vykryje mesto za získanú kompenzáciu od štátu za výrub stromov na mieste, kde prebieha výstavba úseku diaľnice D3 (Žilina – Strážov – Žilina, Brodno – dočasné napojenie) vo výške cca 1 milión €. Tieto finančné prostriedky však musia byť použité iba na obnovu zelene v rámci mesta. Mesto teda onedlho po obdŕžaní finančnej kompenzácie od štátu predstavilo zámer revitalizácie Bôrického parku. V pláne je vykonanie inventarizácie drevín; výrub 136 ks stromov a 2520 m2 krovín. Faktom je, že mesto nemá alokované celkové finančné prostriedky na vykonanie projektu kompletne. Istá je však fáza inventarizácie a následného výrubu drevín do začiatku vegetačného obdobia (koniec marca). Podľa niektorých poslancov a predstaviteľov mesta ide najmä o stromy, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie občanov zdržujúcich sa v samotnom parku. Mnohí občania, ktorí dôverne poznajú park a bývajú v jeho blízkosti, výrub stromov v tomto rozsahu verejne spochybňujú. Pri každom diskutabilnom výrube sa argument o bezpečnosti obecne používa veľmi často. Faktom je, že prudký vietor pri teplotných výkyvoch a husté sneženie na začiatku roka spôsobili pád niekoľkých stromov na sídlisku Vlčince, avšak v parku ostali stáť všetky.
Išlo by sa o ďalší rozsiahly výrub za posledné roky. Výruby v parku, ktorý sa nachádzal v dnes už neexistujúcom námestí Ľudovíta Štúra a výrub stromov okolo bývalého amfiteátra (dnes výškové obytné domy pri parku) vzbudili v minulosti omnoho väčšiu nevôľu ľudí, ktoré vyústili v konanie protestných akcií s celonárodnou pozornosťou. Tentoraz prebieha všetko pokojnejšie, aj keď sa rozsahovo jedná o oveľa väčší výrub.
Veľkým otáznikom revitalizácie sa stáva tiež potok „Všivák“. Plán revitalizácie totiž nezahŕňa konečné doriešenie toho dlhodobého problému. Samotní predstavitelia mesta vidia kompletnú reguláciu potoka v nedohľadne. Tu však vzniká patová situácia. Aký význam má začať s revitalizáciou parku pokiaľ samotný tok potoka nebude zregulovaný? Všetci máme v živej pamäti situáciu z júla roka 2014 (obrázok nižšie), keď sa potok po silnej prietrži mračien zmenil na divokú rieku a voda z potoka sa miestami vyliala približne do polovice parku. To znamená, že potok je bez regulácie a so svojou rozsiahlou záplavovou oblasťou časovanou bombou. Navyše územie parku bolo pôvodne močiarom, v minulosti bol vybudovaný pod povrchom parku drenážny systém ústiaci do koryta potoka, jeho úlohou bolo odvodňovať územie parku, tento systém je však z dôvodu zanesenia a upchania už veľmi dlhú dobu nefunkčný. Aký ma potom význam uskutočniť revitalizáciu parku, ktorý môže byť zaplavovaný pri každej prietrži mračien? Predovšetkým jeho dolná časť, kde podľa plánu ma vzniknúť priestor pre združovanie ľudí.
Vzhľadom na viacero pochybností a otázok celý projekt vyvoláva neistotu o jeho skutočnom ciele. Vybraný projekt neprešiel verejnou súťažou, takže chýba možnosť porovnania viacerých pohľadov a riešení. Projekt mesta nerieši park komplexne vrátane jeho neodlučiteľnej súčasti - potoka Všiváka a drenážneho systému pod parkom. Dochádza k ďalšiemu výrubu drevín a otázkou je, že či je viac ako tretinu parku potrebné skutočne vyrúbať kvôli nebezpečnému stavu drevín. A hlavne mesto nemá alokované prostriedky na uskutočnenie celého projektu. Ak to teda celkovo zhrnieme, tak máme jedinú istotu, a to je výrub drevín a preinvestovanie štátnej kompenzácie za výrub stromov pod D3. Nie je práve toto jediný a konečný cieľ celej realizácie? Nebolo by vhodnejšie preinvestovať tieto prostriedky na iné menšie projekty, ktoré by vyšli z verejných súťaži ako napríklad revitalizácia vnútroblokov na sídliskách (čo mimochodom bol jeden z obľúbených predvolebných sľubov...)?